Psychodiagnostika a psychotesty

Pri psychodiagnostickom vyšetrení sa používajú špeciálne metódy, určené na získanie diagnosticky cenných informácií o vyšetrovanej osobe. Psychodiagnostické metódy môžeme zjednodušene rozdeliť na metódy klinické a testové. Klinické postupy nie sú viazané žiadnymi presne definovanými pravidlami a nemajú štatistický základ. V klinickej praxi sa využíva najčastejšie rozhovor a pozorovanie, niekedy aj analýza spontánnych produkcií pacientov. Tieto metódy pri vyšetrovaní a diagnostike používajú nielen psychológovia, ale aj lekári a ostatní zdravotnícki pracovníci. Pri ich vyhodnocovaní hrá veľkú úlohu skúsenosť a odbornosť vyšetrujúceho. Testové metódy sú štandardné vyšetrovacie postupy s matematicko-štatistickým základom. Sú štandardizované a používajú sa pri nich psychodiagnostické (psychologické) testy.

Psychologické testy - už dávno nie sú iba súčasť klinickej, prípadne školskej psychológie a poradenstva. Testy, dotazníky, kresby či štruktúrované rozhovory prenikli do manažmentu ľudí. Vo viacerých podnikoch sú neoddeliteľnou súčasťou prijímacieho pohovoru. Pomáhajú manažérom dozvedieť sa o uchádzačoch viac a odhadnúť, ktorý z nich má na danú prácu lepšie predpoklady. Prípadne sú spojené s rozvojovými programami pre pracovníkov. No testovacie metódy sú stále opradené mýtmi a nesplniteľnými ilúziami. Predsudky sa prejavujú dvoma spôsobmi. Po prvé, v nadmernom očakávaní z výsledkov. Uchádzač si myslí, že sa o sebe dozvie niečo zásadne nové, čo predtým ani netušil. A manažér zodpovedný za nábor si môže myslieť, že testy mu povedia, ktorý uchádzač bude robiť danú prácu lepšie.

       Testy osobnosti - testy osobnosti sú zamerané na zisťovanie trvalých charakteristík osobnosti, prípadne na zmeny osobnosti vplyvom rôznych faktorov (napr. záťaže, ochorenia, úrazu a pod.). Ide o psychologické testy a psychodiagnostiku osobnosti človeka. Sú koncipované inak ako výkonové testy. Nemeria sa pri nich výkon, nejestvujú teda „správne“ a „nesprávne“ odpovede. Vyšetrenia majú odlíšiť jednotlivcov s rôznymi osobnostnými charakteristikami (ako napr. introvertovanosť a extroverzia, dynamickosť a pasivita, schopnosť viesť kolektív alebo sa prispôsobiť a rôzne iné), záujmami, postojmi atď., prípadne s rôznou klinickou symptomatikou (prejavmi duševného ochorenia). Pre klinickú prax sú z testov osobnosti najdôležitejšie osobnostné dotazníky a projektívne techniky.

          IQ testy - inteligencia vyjadruje všeobecnú schopnosť ktorá umožňuje, aby človek konal primerane cieľu, múdro, uvážlivo a efektívne narábal s prostredím, alebo aj schopnosť prispôsobiť sa novej situácii. IQ test nie je závislý na získaných vedomostiach, kultúrnom, jazykovom a spoločenskom zázemí. Ide o vyhľadávanie logických väzieb medzi grafickými symbolmi. Test nevyžaduje teda žiadne špeciálne vedomosti či vzdelanie. Dnes pre meranie inteligencie používame rôzne psychologické testy, ktoré sú vytvorené odborníkmi psychológmi na túto problematiku a zohľadňujú predovšetkým tieto oblasti: vnímanie a vizuálnu inteligenciu, komunikačné schopnosti a jazykovú inteligenciu, technické schopnosti a praktickú inteligenciu a logické myslenie a matematickú inteligenciu.

         IQ testy sú buď komplexné - ktoré merajú viac schopností človeka nie iba IQ (sem zaraďujeme napríklad: analytický test, test Army beta, test štruktúry inteligencie, Wechslerovy testy, a ďalšie) alebo čiastočné, testy inteligencie, ktoré merajú len IQ, hlavne všeobecnú inteligenciu. (Sem patrí Domino test, CF 1, CF 2, CF 3, test UNESCO test progresívnych matíc a iné). IQ test sa skladá z niekoľkých subtestov verbálnych (sem patrí napríklad porozumenie, aritmetika, podobnosti, slovná zásoba atď.) a niekoľkých subtestov výkonnostných (napríklad dokončenie obrázku, zostavovanie predmetov, usporiadanie obrázkov do správneho poradie,…)

         EQ emocionálna inteligencia - pojem EQ testy je často diskutovaný v poslednej dobe. Skratka EQ znamená emočná inteligencia. Psychológovia vedú často spory o váhe hodnoty IQ a hodnoty EQ. Niektoré EQ testy berú ako komplexnejší výsledok testu osobnosti. Na druhú stranu je nutné si uvedomiť, že oba testy merajú iné zložky osobnosti a rovnako fakt, že EQ test je výrazne náročnejší na absolvovanie ako IQ test. Testy EQ sa v testovaní zameriavajú na chovanie sa človeka v určitých situáciách. Možno teda povedať, že EQ test skúma to, ako sa človek chová vo svojom sociálnom prostredí, skúma jeho pocity, nálady a reakcie. EQ tiež do veľkej miery skúma vzťahy s inými ľuďmi. Kvalitný EQ test online je len ťažko hľadať, jeho náročnosť neumožňuje dobre otestovať človeka bez prítomnosti psychológa.

Psychologická diagnostika je označenie pre postupy, ktoré slúžia na zisťovanie psychických vlastností a schopností. Pokusy o diagnostiku sú staré, ako ľudstvo samo. Ľudský charakter sa odvodzoval z tvaru postavy, tvaru lebky, dátumu a okolností narodenia a pod. Dnes máme modernú psychodiagnostiku.

Medzi klinickými a testovými metódami - nie je ostrá hranica, mali by sa vhodne doplňovať. V ideálnom prípade by malo psychodiagnostické vyšetrenie využívať oba typy postupov. Napríklad v rutinnej klinickej praxi psychológ nepoužíva len testy (t.j. špecifické psychodiagnostické metódy), ale vyšetrenie pozostáva z klasickej fázy nadviazania kontaktu, anamnestického rozhovoru, aplikácie testov, pozorovania pacienta počas celého kontaktu a záverečnej fázy (napríklad zameranej na zníženie napätia, ktoré vzniklo počas vyšetrenia). Pri hodnotení a interpretácii výsledkov sa využívajú (v prípade dostupnosti) aj tzv. objektívno-anamnestické údaje (napríklad od príbuzných alebo zo zdravotnej dokumentácie). Zistenia z vyšetrenia formuluje psychológ písomne v náleze z klinického psychologického vyšetrenia.

Nález z psychologického vyšetrenia – by mal obsahovať popis zistení z klinických metód aj testov (vrátane kvantitatívnych výsledkov a ich interpretácie) a odpoveď na otázku alebo otázky, formulované v žiadosti o vyšetrenie. V optimálnom prípade lekár a psychológ vzájomne komunikujú a konzultujú nálezy. Z hľadiska klinických metód sú psychológ a lekár partneri (pretože ich využívajú obaja), ale psychológ má navyše testové metódy, ktoré rozširujú diagnostické možnosti. Prechodom medzi klinickým psychiatrickým vyšetrením a psychodiagnostickými testami sú posudzovacie stupnice. Termín mental test (z anglického „duševná skúška“) prvýkrát použil americký psychológ James McKeen Catrell v roku 1890 na označenie jednotnej zostavy psychologických skúšok, zameraných na meranie individuálnych rozdielov. Pojem test sa udomácnil nielen v psychológii, ale aj v medicíne, v štatistike, technike, ale aj v iných disciplínach.

Ponúkame psychodiagnostické vyšetrenia - na požiadanie klientom/pacientom, pre potreby ošetrujúceho lekára alebo pre inštitúciu /polícia, sociálny úrad, poisťovňa, súd..../. Pracujeme so štandardizovanými a najnovšími psychodiagnostickými metódami a testami osobnostných vlastností, inteligencie a schopností. Vyšetrenie môže slúžiť nasledujúcim cieľom:

- zdravotné účely /pre potreby lekára/
- na výkon povolania
- pre klientovo vlastné poznanie a potreby terapie
- neuropsychologické vyšetrenia jednotlivých kognitívnych schopností
- na personálne účely, assesment, iné

V rámci psychologického vyšetrenia - psychickej spôsobilosti, resp. psychologického testovania budete absolvovať psychologický rozhovor, ale tiež testovú batériu. Testová batéria je skupina psychologických testov či dotazníkov, ktorá skúma určitý psychologický konštrukt. V prípade uchádzačov o vodičský preukaz skupiny C, D a E alebo o ľudí, ktorí chcú byť profesionálnymi vodičmi, sa testujú napríklad ich reakčné a rozumové schopnosti, pozornosť v záťaži a štruktúra osobnosti. Dôležitý je tiež psychologický rozhovor, ktorý psychológ s testovaným človekom realizuje, a sleduje aj jeho správanie počas celého vyšetrenia.

Na psychologické testy - sa pripravovať veľmi nedá, čo je v podstate dobré, pretože akákoľvek príprava alebo bifľovanie sa odpovedí v psychologických dotazníkoch by marilo psychologické testovanie. Celé vyšetrenie by tak strácalo svoj zmysel. Predstavte si, že „oklamete“ psychológa tak, že sa vopred pripravíte na vyšetrenie a budete poznať väčšinu položiek v dotazníku a „správne“ odpovede na ne, potom vás príjmu do armády a v teréne zistíte, že na toto povolanie nemáte kompetencie ani potrebné vlastnosti a nebudete ho zvládať. Môžete si tým akurát uškodiť. Dôležité je absolvovať testovanie v dobrom psychickom aj fyzickom rozpoložení - v prípade záujmu o viac informácii nás kontaktujte písomne.