V poslednom čase sa stále viac stretávam s pojmom arteterapia v bežnej reči, v konverzácii s známymi. Niekto povie „ja si arteterapiu robím po svojom, tvorím si svoje sochy a nepotrebujem chodiť k psychoterapeutovi“, alebo „ja si zahrám na píšťalke a mám arteterapiu ako vyšitú“. Arteterapia je v súčasnosti stále častejšie vyslovované slovo, pod ktorým rozumieme terapiu spojenú s pôsobením výtvarných prostriedkov. Je to liečba umením v praxi.
Ale v čom sa líši arteterapia od hobby kreslenia, amatérskeho divadla alebo hrania na hudobnom nástroji len tak „pre radosť“? Na to aby sme niečo mohli považovať za terapiu, musí to spĺňať určité podmienky. Predovšetkým je potrebný školený arteterapeut, ktorý spolu s klientom určí aj smer terapie, či inak povedané terapeutický zámer. Keď kreslíme, či tvoríme čokoľvek pre radosť, takéto veci neriešime. Aj keď nepochybne je pre mnohých vlastná tvorba oslobodzujúca, uvoľňujúca, či až liečivá, nie je potrebné nazývať takúto prirodzenú schopnosť človeka terapiou. Bolo by fajn, keby sme aj naďalej hovorili, že máme úžasne zaujímavého koníčka –napríklad vytvárame mandaly, než že sa po večeroch zaoberáme arteterapiou.
Pre tých, ktorí vôbec - nič o arteterapii nepočuli a ani si nevedia predstaviť čo to je a na čo je dobrá, ponúkam takéto priblíženie: Všetci sme chodili na výtvarnú výchovu aspoň v rámci nášho základného vzdelania a to, čo nás dovtedy v škôlke väčšinou bavilo a bolo dobrodružstvom, to sa zrazu zmenilo na nočnú moru, pretože naše výtvarné počiny niekto začal známkovať či posudzovať. Tak to je príklad toho, čomu sa arteterapia chce vyhnúť a naopak, aj dospelému človeku chce vrátiť pocit z materskej škôlky – že tvorba je hra a radosť a nič nie je vytvorené dobre ani zle. Že to robíme pre seba. Ale ak sa práve toto niekomu vôbec nedarí, aj to je pre neho zaujímavá terapeutická informácia.
AT využíva všetky výtvarné prostriedky v neobmedzenej miere. Širšie poňatie arteterapie zahŕňa rehabilitačné pôsobenie umenia, kultúry a kultúrnych akcií na človeka. V užšom poňatí je areterapia striktne oddelená od iných expresívnych terapií, ako je dramaterapia, či muzikoterapia a tiež od ergoterapie, často využívanej v psychiatrickej liečbe. Arteterapia je hraničná disciplína medzi vedou a umením. To znamená, ako keby bola jednou ukotvená vo vedeckých smeroch ako je psychiatria a psychológia a druhou nohou v umení.
Ak je arteterapeut - svojou podstatou umelec, prejaví sa to určite aj na jeho práci s jednotlivcom či skupinou. Umelci sú omnoho častejšie zameraní na estetiku umeleckého prejavu a omnoho častejšie zastávajú názor, že už len samotný tvorivý proces je liečivý. Verí, že vhodne pripravený priestor, materiály a podmienky na nerušenú tvorbu a ničím do klientovej tvorby nezasahuje. Vedecky zameraný arteterapeut (často psychiater, psychológ, ale môže to byť aj pedagóg), aj keď sa rovnako samozrejme rád zaoberá procesom tvorby, zaujíma ho výsledný produkt a jeho rozbor omnoho častejšie, než jeho kolegu umelca.
Ak je arteterapeut - svojou podstatou umelec, prejaví sa to určite aj na jeho práci s jednotlivcom či skupinou. Umelci sú omnoho častejšie zameraní na estetiku umeleckého prejavu a omnoho častejšie zastávajú názor, že už len samotný tvorivý proces je liečivý. Verí, že vhodne pripravený priestor, materiály a podmienky na nerušenú tvorbu a ničím do klientovej tvorby nezasahuje. Vedecky zameraný arteterapeut (často psychiater, psychológ, ale môže to byť aj pedagóg), aj keď sa rovnako samozrejme rád zaoberá procesom tvorby, zaujíma ho výsledný produkt a jeho rozbor omnoho častejšie, než jeho kolegu umelca.
Samozrejme má každý umelecký produkt diagnostický potenciál. Len je na uvážení každého arteterapeuta, či tento potenciál v arteterapii využije, alebo nie. V tomto rozhodovaní je smerodajný vopred daný cieľ, alebo psychoterapeutický zámer. Medzi riadkami sa tiež dá „čítať“ aj procese tvorby či v následnej komunikácii o tom, čo sa počas procesu deje, alebo dialo. Niekedy je dôležité pozorovanie toho, ako klient pristúpi k zadanej téme, ako reaguje, napríklad keď je zadanie málo štrukturované a veľa priestoru je nechaného na spontánnosť a náhodu a ako ochotne, či neochotne klient riskuje. Je výhodou, ak terapeut tieto pozorovania a svoje pocity klientovi do terapie prináša.
Arteterapia je terapeutickým miláčikom hlavne pre svoju neverbálnosť. Jej veľký potenciál vidím u klientov, ktorým slová buď nestačia na vyjadrenie samých seba, alebo sa slov z akéhokoľvek dôvodu boja. Alebo nemajú tak jednostranne zamerané kontaktné funkcie. To znamená, že sa dokážu síce vyjadrovať slovne, ale aj telom, kresbou, tancom, výrazom, či inou expresiou, atď. Z tohto dôvodu sa arteterapia využíva veľmi často u detí.
Je vhodná predovšetkým - u dospelých a detí, ktorí majú ťažkosť s popísaním svojich problémov alebo pocitov slovami. Deti vnímajú arteterapiu ako hru a je preto pre nich prijateľnejšia ako verbálna terapia. Dokážu pomocou kresby odhaliť svoj vnútorný svet, odkryť svoje vnútorné pocity a prezentovať svoje potreby. Využíva sa aj pri ľuďoch trpiacich psychózami, i u mentálne postihnutých. Úspešné býva jej využitie u detí mutistických, ktoré majú problém komunikovať so svojim okolím, aj u detí týraných, zneužívaných. Veľký význam má jej využitie pri autistických klientoch, ale aj pri práci s deťmi hyperaktívnymi a úzkostnými. U hyperaktívnych detí býva veľmi úspešné napríklad modelovanie z hliny či iného poddajného tvarovateľného materiálu (napríklad aj dnes moderný kinetický piesok). Spektrum využitia tejto terapie je skutočne veľmi široké.
Zaujala Vás táto téma, alebo máte podnety či ďalšie otázky ? Ak hľadáte odpovede v osobnom, vzťahovom či kariérnom živote, ste na správnej adrese. Naši dlhoroční lektori a školitelia Vám ponúkajú odborné poradenstvo, koučing, rozvojové školenia a ďalšie vzdelávanie dospelých. Neváhajte a kontaktujte nás osobne alebo online - radi Vám poradíme.