Slzy na krajíčku, žiaľ v očiach. S prehlbujúcou sa ekonomickou krízou sa podobné obrazy ľudí stávajú bežnou realitou našich dní. Viac ako kedykoľvek pred tým je potrebné rozlúštiť dilemu, či človek len prirodzene smúti, keď je posledný raz v práci, alebo sa prepadol do depresie, z ktorej sa už vyštverať do pozitívnej nálady sám nedokáže.Depresia postihuje čoraz viac ľudí. Depresia je fenoménom doby. Depresia je civilizačné ochorenie.
Od hlavy v smútku k samovražde
Povie sa, že je to normálne, že depresia kráča ruka v ruke s krízou, no prehliadať ju a tváriť sa, že človek v depresii iba smúti, má ako spoločenské, tak aj individuálne dopady. Nezamestnanosť, chudoba a rodinné nezhody produkujú, alebo urýchľujú vznik rôznych psychických problémov. Depresiu, samovraždy a alkoholizmus medzi nimi. Práve strata zamestnania a istôt je veľmi silno spojená so samovraždami. Každý 1% nárast v nezamestnanosti je spojený s 0,79% rastom počtu samovrážd v kategórii ľudí mladších ako 65 rokov. Pritom náchylnejší siahnuť si na život po strate práce sú muži, niekdajší živitelia rodiny. Dôkazy z Japonska, Hong Kongu, Kórei a ďalších ázijských krajín uvádzajú, že vážne finančné straty v dôsledku hospodárskej krízy, majú za následok zvýšenie samovrážd.
Grécka cesta psychike neprospieva
Príklady máme aj v súčasnosti. Vzhľadom na hospodársku krízu v Grécku rozpočet verejných nemocníc v roku 2011 znížili o 40%. Pritom sa zvýšil podiel občanov, ktorí oznámili, že ich zdravotný stav bol zlý. Počet vrážd a krádeží sa medzi rokmi 2007 a 2009 takmer zdvojnásobil, počet samovrážd sa dramaticky zvýšil, užívanie heroínu vzrástlo a pritom bolo desaďnásobné zvýšenie infekcií medzi užívateľmi heroínu. Ako vidieť na štatistikách, depresia nie je problémom jediného človeka, ktorý sa prepadol do bahna neistoty, ale celej spoločnosti aj nás samých. Ľudia bez adekvátnej duševnej pomoci sú nebezpeční pre seba aj svoje okolie i celú spoločnosť. Pritom ešte viac prehlbujú krízu a jej dopady.
Riešenie existuje!
Aj tak vyspelá krajina ako Švédsko utrpela medzi rokmi 1980 – 2005 niekoľko bankových kríz a napriek tomu aktívne programy na trhu práce znížili do istej miery škodlivé účinky nezamestnanosti na duševné zdravie. Tieto programy zahŕňajú budovanie odolnosti v oblasti duševného zdravia formou propagačných programov pre nezamestnaných a boli vyhodnotené ako nákladovo efektívne. Preto sa na Slovenku každý rok organizuje Zbierka DNI NEZÁBUDIEK, vďaka ktorej je možné pripravovať programy pre pomoc tým, ktorí ju potrebujú, vytvárať podporu pri riešení problémov zručností, ktoré môžu chrániť pred depresiou a samovražedným správaním, drogami. Rozvíjajú starostlivosti v oblasti duševného zdravia, vytvárajú podmienky pre návrat ľudí s depresiou do normálneho života. Je možné pokračovať v reforme zdravotníctva v oblasti duševného zdravia, čo má ako ekonomický, tak aj sociálny prínos. Práve tieto body Svetová zdravotnícka organizácia považuje vo svojej správe za najdôležitejšie pre zdravé fungovanie spoločnosti aj jednotlivcov, ktorí na malú chvíľu stratili svoj zmysel života a niekomu chýbajú.
DEPRESIA
Depresia je bežná porucha, ktorá postihne niekedy počas života takmer každého piateho človeka. Rôzne príznaky depresie sa môžu vyskytnúť až u tretiny obyvateľstva. Môže zahŕňať pocity smútku, beznádeje, únavy, znížené sebahodnotenie a pokles sebavedomia, poruchy spánku a rôzne, často mnohopočetné bolesti. Smútok určite pozná každý z nás. Obyčajne vzniká po nepríjemnom zážitku či strate niekoho dôležitého. Vtedy je psychologicky zrozumiteľný, odôvodniteľný, jeho intenzita a trvanie sú zvyčajne úmerné vyvolávajúcej príčine. Depresia je však na rozdiel od bežného smútku chorobný stav, ktorý môže vzniknúť aj bez zjavného dôvodu. Depresia je vážny stav, ktorý si vyžaduje liečbu.
Aké sú príčiny depresie
Stresujúce zážitky. Každý človek reaguje na vonkajšie podnety svojím vlastným spôsobom. Epizóda depresie môže nasledovať bezprostredne po dramatickej príhode, akou je napríklad úmrtie v rodine, no niektorí ľudia zažijú depresiu bez akéhokoľvek zjavného dôvodu.
Psychologické a sociálne faktory
Odpoveď na stresujúci zážitok bude u konkrétnej osoby vždy závislá od jej psychologického typu, výchovy a vzdelania, i od rôznych okolností. Ľudia, ktorí sami seba hodnotia negatívne, majú pravdepodobne zafixovaný psychický stereotyp, následkom ktorého vidia na živote len jeho záporné stránky. Obviňujú sa z toho, čo sa im nedarí a nedokážu oceniť seba samých v tom, v čom postupovali správne.
Aké sú príznaky ochorenia
– depresívna nálada, strata záujmu, energie a radosti, niekedy sprevádzané úzkosťou
– nedostatok elánu a motivácie spôsobuje, že i jednoduché úlohy sa zdajú byť namáhavé či nezvládnuteľné
– celková únava, nedostatočná sústredenosť
– agitovanosť a nepokoj, podráždenosť
– zmeny chuti na jedlo, a to tak jej zvýšenie, ako i zníženie
– zmeny spánku, zvýšená spavosť alebo nespavosť
– strata sebadôvery, vyhýbanie sa kontaktom s ostatnými
– pocity nepríjemnosti, bezmocnosti a beznádeje, až samovražedné myšlienky
– zápcha, menštruačné poruchy, psychosomatické ťažkosti, svrbenie a bolesti
– zhoršenie nálady v určitú dennú dobu napr. hneď po prebudení
Depresia sa častejšie vyskytuje u žien ako u mužov. Mnoho žien trpí depresiou v súvislosti s menštruáciou a tiež počas ťarchavosti. Príčina môže byť dedičná či hormonálna, alebo jednoducho v dôsledku rozdielu medzi pohlaviami. Muži napríklad omnoho ťažšie priznávajú, že trpia depresiou, preto môže dlhšie zostať nepoznaná. Genetická predispozícia je pravdepodobná pri všetkých formách depresie, ale odlíšiť vplyv rodinného prostredia býva niekedy veľmi ťažké.V zimnom období trpia niektorí ľudia pre nedostatočný slnečný svit depresiou známou ako sezónne ochorenie alebo „zimná depresia“, ktorú je možné liečiť fototerapiou.
Biochémia mozgu
Depresia má súvislosť so zmenami chemických látok tzv. neurotransmiterov, ktoré sa uvoľňujú v nervových zakončeniach buniek a porucha v ich rovnováhe sa podieľa na vzniku depresie. Medikamentózna liečba upravuje nerovnováhu v hladinách neurotransmiterov a tým situáciu normalizuje.
Aká liečba je k dispozícii
Hovoriť o svojich pocitoch je vždy prospešné, u určitého počtu depresívnych jedincov môže situáciu pomôcť vyriešiť niekoľko psychoterapeutických sedení. Niekedy býva prínosom výmena skúsenosti v prostredí terapeutickej skupiny.
Psychoterapia a kognitívne-behaviorálna terapia
Princípom tejto metódy je tvrdenie, že depresia môže byť liečená, ak sa postihnutí vysporiadajú s negatívnymi myšlienkami, ktoré u nich prevládajú. Liečba sa pokúša presvedčiť depresívnu osobu, že jej neustále zachmúrený pohľad na život je v skutočnosti pokrivením pravdivého obrazu. Pacienti sa tiež učia, ako zdolávať nečinnosť, unavenosť, spoločenskú neprimeranosť pomocou jednoduchých techník sebaovládania.
Interpersonálna terapia
Jej východiskom je predpoklad, že existuje recipročná interakcia medzi náladou a aktuálnymi životnými udalosťami. Je zvyčajne krátkodobá a sústreďuje sa predovšetkým na rozbor minulých a aktuálnych medziľudských vzťahov, ktoré môžu mať súvis s depresiou (depresívnou náladou). V spolupráci s pacientom vytvára alternatívne schémy reagovania v určitých konkrétnych situáciách a sleduje a vyhodnocuje ich efektívnosť. Základom tejto formy psychoterapie je podporný, stimulujúci a zásadne nekonfrontačný prístup.
Medikamentózna liečba – liečba antidepresívami
Za určitých okolností sa lekár môže rozhodnúť pre liečbu antidepresívami. Antidepresíva ovplyvňujú hladiny neurotransmiterov v mozgu, a to tých, ktoré zodpovedajú za náladu, spánok, koncentráciu, schopnosť učenia, chuť na jedlo a sexuálnu túžbu, a po úprave ich nerovnováhy vedú u chorého k zlepšeniu väčšiny týchto príznakov. Mnohí pacienti, u ktorých je depresia naviac spojená s úzkostnými stavmi, pociťujú v dôsledku liečby antidepresívami aj značný ústup úzkosti. Účinok antidepresív sa obvykle plne rozvinie po niekoľkých týždňoch liečby (zvyčajne po 1. alebo 2.týždni), a tak stojí za to pokračovať v liečbe i v prípade, že nedošlo k okamžitému zlepšeniu depresívnych príznakov.
Čo môžete pre seba urobiť sami
– nečakajte, až pohár pretečie – zverte sa niekomu so svojimi pocitmi
– skúste cvičiť – je známe, že to často pomôže zmierniť depresiu
– zamyslite sa nad tým, či je vaša strava vyvážená
– vyhnite sa veľkým dávkam alkoholu, ktoré nepochybne môžu vyvolať depresiu keď pominie bezprostredné uvoľnenie
– netrápte sa tým, že málo spíte, ak vám to pomôže, čítajte si knihu alebo počúvajte rádio
– uvedomte si, že depresia nie je prejavom slabej povahy, ale že ide o chorobu, z ktorej sa zasa uzdravíte i keď tomu teraz nie je ľahké uveriť
Ako môžu pomôcť príbuzní a priatelia
– buďte dobrými, trpezlivými poslucháčmi
– povzbudzujte chorého počas rozhovoru, podnecujte ho, aby pokračoval
– uistite postihnutého, že všetko bude zasa v poriadku, že ide len o prechodnú fázu, v ktorej sa momentálne nachádza
– presvedčte sa, či sa chorý dostatočne naje, a pomôžte mu vyhýbať sa alkoholu
– akúkoľvek zmienku o samovražde berte vážne a presvedčte sa, či o tom vie lekár postihnutého
Zaujala Vás táto téma, alebo máte podnety či ďalšie otázky ? Ak hľadáte odpovede v osobnom, vzťahovom či kariérnom živote, ste na správnej adrese. Naši dlhoroční lektori a školitelia Vám ponúkajú odborné poradenstvo, koučing, rozvojové školenia a ďalšie vzdelávanie dospelých. Neváhajte a kontaktujte nás osobne alebo online - radi Vám poradíme.