Ľudia, zamestnanci, manažéri či študenti všetkých vekových kategórií sú čoraz častejšie v osobnom aj verejnom živote vystavení rôznym kultúrnym vplyvom a v čoraz väčšej miere sa dostávajú do kontaktu s príslušníkmi iných kultúr. Preto je potrebné, aby boli na tieto výzvy pripravení a aby boli schopní rozoznať, rešpektovať a podporovať rôzne kultúrne ukotvenie vo svojom okolí. Interkultúrne kompetencie sa vzťahujú na vedomosti, zručnosti, postoje i na sociálne a kultúrne povedomie jednotlivca. Cieľom je vytvoriť priaznivé prostredie na komunikáciu s ľuďmi z iného kultúrneho prostredia. Demokratické a interkultúrne kompetencie nemožno nadobudnúť automaticky, ale je potrebné osvojiť si ich a uplatňovať v praxi. Vzdelávanie má jedinečnú úlohu usmerňovať a podporovať učiacich sa a tým posilniť ich schopnosti v tejto oblasti.
- jazyková bariéra
- prijímanie spätnej väzby
- rôzna miera explicitnosti či implicitnosti komunikačného procesu
- tento druh bariéry je výlučne kultúrne podmienený
- o explicitnosti komunikácie sa dá hovoriť vtedy, ak je odovzdávanie informácií jasné, jednoznačné a priame. Naopak implicitná komunikácia znamená, že skutočný význam oznámenia je potrebné vyrozumieť medzi riadkami, z kontextu a rôznych neverbálnych signálov
- vplyv kultúrne podmieneného očakávania príjemcu správy
- vnímanie predstavuje subjektívny proces, v priebehu ktorého človek určitým spôsobom vidí realitu
- úskalie spočíva v tom, že svoj prístup k osobnosti a jej interpretácii máme overený v podmienkach vlastnej kultúry
- kultúrne dimenzie cudzej kultúry však môžu našu skúsenosť veľmi relativizovať a posunúť do celkom nesprávnej polohy
- navyše človek posudzuje určitú realitu podľa toho aký vnútorný hodnotový systém sám uznáva – v prípade kontaktu s ľuďmi odlišnej kultúry môže byť tento spôsob dekódovania zdrojom nepochopenia skutočného obsahu informácie
- rôzny výklad neverbálnej komunikácie
Dekódovanie neverbálnej komunikácie je tiež výrazne kultúrne podmienené a zohráva pri komunikácii veľmi dôležitú úlohu Verbálny a neverbálny prejav nie je možné oddeliť, informáciu tu prijímame ucelene, napriek tomu je dobré venovať pozornosť aspoň niektorým výraznejším odlišnostiam vo využívaní priestoru, gestikulácii, mimike alebo spôsobu, akým ľudia uskutočňujú svoj verbálny prejav:
proxemika – rozdiely vo využívaní priestoru – pre západnú kultúru je obvyklé rozlišovanie štyroch vzdialeností medzi osobami pri interpersonálnom kontakte: – intímna zóna (40-50 cm), – osobná zóna (50 – 120 cm), – sociálna zóna (120-300 cm), verejná zóna (300 cm a viac)
haptika – oblasť bezprostredného dotykového kontaktu s druhou osobou – napríklad podanie ruky, pobozkanie či objatie; hlavne spôsob privítania alebo lúčenia je často kultúrne veľmi odlišný
gestikulácia – problémom gestikulácie je, že určité druhy gest majú rozdiely skrytý význam
mimika a očný kontakt – v bežnom živote sa všetci môžeme presvedčiť o veľkej dôležitosti očného kontaktu pri komunikácii; sledovanie očami môže napomôcť pri udržaní pozornosti a povzbudzovaní partnera; kultúrne podmienená je intenzita očného kontaktu
paralingvistika – všíma si akustické prejavy reči, napr. hlasitosť, tón, výška hlasu, používanie páuz, rýchlosť reči či intonácia
Multikulturalizmus - je myšlienkový a politický smer (kultúrna ideológia), ktorá zastáva stanovisko, že v jednom demokratickom štáte môžu spoločne žiť nielen jednotlivci, ale i skupiny s rôznou kultúrou a zdôrazňuje prospešnoť kultúrnej rozmanitosti pre spoločnosť a štát. Je zaužívaný v krajinách, ktorých obyvatelia pochádzajú z rozdielnych kultúrnych prostredí a v niektorých z nich sa uplatňuje aj ako konkrétna politika štátu. Cieľom je politicky zjednotiť všetkých občanov bez ohľadu na ich pôvod, rasu či presvedčenie, a to tak, že majú možnosť zachovať si svoju kultúrnu odlišnosť. Multikulturalizmus by sme mohli chápať taktiež ako protiklad nacionalizmu.
Multikultúrna spoločnosť - je pluralitná a demokratická spoločnosť založená na vzájomnom rešpektovaní kultúrnej identity a zvyklostí všetkých jej členov. Multikultúrnu spoločnosť tvoria rôzne skupiny ľudí, ktoré majú rozdielny etnický, rasový, náboženský, politický a spoločenský základ. Patria sem aj všetky podskupiny, ktoré sú súčasťou majoritného národa (ľudia s postihnutím, homosexuálne orientovaní, starší občania, chronicky chorí, atď.). Idea multikulturalizmu predpokladá vytvorenie harmonickej a kultúrne pestrej spoločnosti, v ktorej by diskriminácia a predsudky boli minulosťou. “Multikulturalizmus teda tvrdí, že ľudia s rôznymi koreňmi môžu spolu nažívať a učiť sa porozumieť obraznosti druhých, môžu a mali by sa bez predsudkov či ilúzií dívať cez hranice rasy, jazyka, rodu a veku a učiť sa myslieť na pozadie premiešanej spoločnosti. Multikulturalizmus zastáva skromný názor, že niektoré z najzaujímavejších vecí v histórii a kultúre sa dejú práve na rozhraní rôznych kultúr.
Zaujala Vás táto téma, alebo máte podnety či ďalšie otázky ? Ak hľadáte odpovede v osobnom, vzťahovom či kariérnom živote, ste na správnej adrese. Naši dlhoroční lektori a školitelia Vám ponúkajú odborné poradenstvo, koučing, rozvojové školenia a ďalšie vzdelávanie dospelých. Neváhajte a kontaktujte nás osobne alebo online - radi Vám poradíme.